Psychológia práce


Základným problémovým okruhom psychológie práce je vzťah človek - práca. Výkonnosť pracovníkov ovplyvňuje niekoľko druhov činiteľov, ktoré môžu mať objektívny aj subjektívny charakter.

Prvotne ich možno rozdeliť na:

  • technické, ekonomické a organizačné podmienky (úroveň technického vybavenia pracoviska, uplatňované technologické postupy, úroveň hygieny a bezpečnosti práce, pracovná doba, smennosť, nepretržitá prevádzka)
  • spoločenské podmienky
  • osobné determinanty pracovníka
  • situačné podmienky

Výkon pracovníka a chod pracovného procesu ovplyvňuje niekoľko významných faktorov práce a pracovného prostredia:

  • osvetlenie pracoviska
  • farebné úprava pracoviska
  • hluk na pracovisku
  • mikroklimatické podmienky
  • teplota

Tieto faktory môžu vytvárať na pracovníka určitý stupeň záťaže:

1.stupeň: bežná záťaž, ktorá sa objavuje pri výkone stereotypných a zautomatizovaných činností, kedy pracovník nemusí vynakladať zvýšené úsilie a nestimuluje rozvoj osobnosti

2.stupeň: zvýšená záťaž je pre rozvoj človeka nevyhnutná, urýchľuje osobnostný rast

3.stupeň: hraničná záťaž predstavuje stav, kedy pozitívne účinky pôsobenia záťaže na pracovníka končia a narastá počet nežiaducich dôsledkov na psychiku i celkový zdravotný stav

4.stupeň: extrémna záťaž predstavuje obrovský nesúlad medzi vonkajšími požiadavkami prostredia a možnosťami človeka potrebnými na ich zvládnutie. Pôsobenie extrémnej záťaže sprevádzajú výrazné poruchy správania, fyziologické a psychické procesy vo vnútri organizmu, často s trvalými dôsledkami na zdravie človeka.

Hodnotenie psychickej záťaže:

Pre zamestnávateľa je podľa zákona Národnej rady SR č. 355/2007 o podrobnostiach o ochrane zdravia pred psychickou pracovnou záťažou, povinnosťou hodnotiť stupeň záťaže, ktorému je vystavený jeho zamestnanec.

Cieľom procesu hodnotenia je:

  • analyzovať prvotné faktory záťaže u jednotlivých profesií a ich negatívny vplyv na fluktuáciu, práceneschopnosť a výkon pracovníkov
  • jednotlivé výsledky zhrnuté v záverečnej správe poskytujú zamestnávateľovi celkový obraz o pôsobení záťaže na pracovníka v rámci pracovného procesu, na základe čoho je možné
  • zaradiť zamestnancov do jednotlivých stupňov záťaže a
  • navrhnúť i aplikovať opatrenia s cieľom eliminovať škodlivé faktory

Psychológia práce

(psychológia prac. podmienok, človek stroj, člove-človek, človek práca) zaoberá sa analýzou problémov a vzťahov na pracovisku, tvorba pracovných skupín a kolektívov. Zaoberá sa ja prejavom psychiky človeka v procese pracovnej činnosti vplyvom práce na človeka.

Psychológia práce sa podieľa na realizovaní 3 základných úloh podnikateľskej a podnikovej praxe a to: - optimalizácia pracovného procesu

Zefektívnenie výroby , zvyšovanie spokojnosti a iniciatívy ľudí na pracovisku

Psychológia práce sa zaoberá problémom

Človek - človek - medziľudské vzťahy,Človek - stroj - primeranosť a vhodnosť pracovných prostriedkov a nástrojov fyzickým a psychickým nárokom pracovníkov,Človek - pracovisko - riešenie otázok pracovného prostredia , bezpečnosť pri práci pozorovanie ako metóda využívaná v aplikovanej psychológii

Psychodiagnostické metódy - prehľad

Zdrojom a základom psychodiagnostických metód sú výsledky vedeckého výskumu. Sú v nich rozpracované vzťahy získané výsledkami vedeckého výskumu a príslušnými normami, pomocou ktorých možno posúdiť jedinca vzhľadom na určitý štandard. Najčastejšie využitie má v procese rozmiestňovania zamestnancov vo firme s cieľom zistiť ich schopnosti pre výkon určitej pracovnej činnosti.
Psychodiagnostické metódy rozlišujeme na:

Objektívne - zisťujú úroveň schopnosti zamestnanca - výkonové testy
Špeciálne dotazníky - zisťujú záujmy, pracovné postoje, motívy zamestnancov vo väzbe na osobné vlastnosti zamestnancovPsychodiagnostické metódy - umožňujú zistiť osobnostný profit , dynamiku osobnosti, osobnostnú orientáciu
Manažérske testy - ktoré boli vyvinuté s cieľom diagnostikovať riadiace - manažérske a vodcovské - lídrovské schopnosti

Výkon, výkonnosť

PRACOVNÝ VÝKON - považuje sa za meradlo pracovnej činnosti človeka (množstvo práce vykonanej za jednotku času)

VÝKONNOSŤ - schopnosť pracovníka podať maximálny pracovný výkon. Faktory,ktoré ovplyvňujú pracovný výkon rozdeľujeme na :

OBJEKTÍVNE - ekonomické a organizačné podmienky, fyzické a technické podmienky, sociálne podmienky - systém štýlu riadenia, metóda vedenia ľudí v prac. skupinách,
SUBJEKTÍVNE - individuálne predpoklady zamestnanca, spôsob prijímania a spracovávania predmetov, spôsob reagovania zamestnanca na pôsobiace podnety v pracovnom procese, úroveň, rozsah a členitosť psychických procesov zamestnanca, postoje k prac. činnosti a hodnotový systém osobnosti

V manažérskej praxi rozlišujeme 2 skupiny ukazovateľov výkonu zamestnancov

Priame - patrí tu kvalita a kvantita vykonanej práce
Nepriame - stabilita výkonu v čase, úrazovosť, absencia, fluktuácia, vnímanie, pamäť, nálada, citové napätie, únava, stres, psychická záťaž

Hluk

Hluk je súbor rušivých a škodlivých zvukov, mech. chvenie vzduchu vyvolané určitým zdrojom. Má svoju hladinu, silu a meria sa v dB. Zvyšuje pocity únavy.
Z hľadiska účinku hluku na pracovisku a výkonnosť zamestnancov rozlišujeme:obťažujúci hluk - ovplyvňuje kvalitu a presnosť vnímania zamestnanca, jeho koncentrácia pozornosti, spája sa s nástupom krátkodobej únavy, bolesti hlavy, migréna, rušivý hluk - pôsobí na kvalitu pozornosti, myslenia, pamäti, navodzuje chybovosť v prac. postupoch, stupňuje počet neistoty, psychickej záťaže, stresu a celkovému poklesu výkonnosti, škodlivý hluk - vznik choroby z povolania, môže trvalo zmeniť pracovnú spôsobilosť, na základe čoho je zamestnanec zaradený do kategórie so zníženou pracovnou schopnosťou

Hluk možno rozlíšiť na niekoľko pásiem

0 dB - bezzvuk. prostredie (pre človeka nevhodné).
Do 30 dB - zodpovedá zdravému životnému prostrediu.
30-65 bB - pásmo relatívného hluku.
65-95 dB - pásmo absolútného hluku - negatívne škodlivý vplyv na psychiku
95-130 dB - pásmo v ktorom dochádza k poškodeniu sluch
Nad 130dB - spôsobuje poškodenie vnútorného ucha s dlhodobými a často
nepredvídateľnými následkami.

Ochrana proti hluku

Odstrániť vibrácie strojov, použiť mat. pohlcujúce hluk, chrániče sluchu

Pracovné prestávky (zaradenie v čase, dlźka, náplň)

Pracovnú prestávku treba zaradiť vtedy, keď výkonnosť klesá, predpokladá sa, že počas prestávky sa odstránia nahromadené prvky únavy. Dĺžka pracovnej prestávky by mala byť taká, aby sa zamestnanec mohol fyzicky a psychicky zregenerovať.
Podľa dĺžky trvania rozdeľujeme prestávky na: hlavná prestávka na obed, pravidelné prestávky - mikropauzy, prestávky nežiadúce, ktoré vznuikajú z technicko - organizačných príčin. Dĺžku a náplň pracovnej prestávky treba zvoliť v súlade s dlžklou a náročnosťou práce, ako aj individuálnymi vlastnosťami zamestnanca, jeho schopnosťami.